V súvislosti s novelou zákona o Fonde na podporu umenia (FPU) pán poslanec NR SR Roman Michelko (SNS) niekoľkokrát verejne na Výbore pre kultúru a médiá, ktorého je predsedom, spomínal ako jeden z argumentov za novelu práve rozhodovanie odborných komisií fondu o nepodpore knižných titulov, ktoré on považuje za umelecky hodnotné a naopak. Avizoval, že bude čítať úryvky z tých kníh, ktoré on vníma ako nekvalitné až vulgárne a fondom podporené boli. Informácie o tých prvých spomínaných sa dajú získať z verejne dostupných dát ľahko, na tie druhé, ktoré mal na mysli, si musíme počkať od neho.
Ako Fond na podporu umenia podporuje vydávanie kníh pôvodnej slovenskej literatúry a ako sa to má zmeniť
Podpora vydávania kníh patrí do podporovanej oblasti Literatúra. Spadá do nej aj vydávanie kníh, dotáciu môže získať vydavateľsvo, a to konkrétne v programe 1.5.4 Vydávanie pôvodnej umeleckej literatúry (dotácia). Aktuálne poslanec NR SR a predseda Výboru pre kultúru a médiá Mgr. Roman Michelko bol štatutárnym orgánom (konateľom) Vydavateľstva spolku slovenských spisovateľov (s. r. o.) a sám bol dlhé roky žiadateľom fondu do roku 2023 (stránka FPU umožňuje vyhľadávanie projektov podľa názvu, žiadateľa, štatutárneho orgánu, roku, kraja, miesta realizácie a pod.). Podľa Výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III sú už aktuálni konatelia Boris Brendza a Viera Baxantová.
Písanie kníh je podporované aj cez štipendiá pre autorov a autorky, a to v programe 1.5.3 Tvorba pôvodnej slovenskej literatúry na jednotlivé rukopisy na základe ukážky diela.
Aktuálne zloženie komisií pre tieto dva programy (najst. od roku 2022, najm. od 2024) tvorí 18 ľudí: Katarína Balcarová Kucbelová*, Zuzana Belková*, Juliana Beňová, Marek Debnár*, Daniela Humajová, Ľubomír Jaško, Jana Juráňová*, Kristína Karabová, Mária Klapáková*, Marta Maňáková, Miroslav Marcelli, Ina Martinová, Mária Ridzoňová Ferenčuhová*, Veronika Šikulová*, Viktor Suchý, Ivana Taranenková*, Miroslava Vallová*, Miloslav Vojtech. Všetci menovaní sú odborníci z literárnej obce, spisovatelia, publicisti, vysokoškolskí pedagógovia, redaktori, je medzi nimi aj riaditeľka Ústavu Slovenskej literatúry SAV i bývalá riaditeľka Slovenského literárneho centra (predtým Literárneho informačného centra).
*(Mená s odkazmi znamenajú, že osoby boli buď na cenu Anasoft litera nominované, alebo boli jej porotcami či porotkyniami.)
Títo členovia a členky komisií boli nominovaní a nominované na základe predkladaných nominácií právnickych osôb pôsobiacich v umení, kultúre a kreatívneho priemyslu. Ich menovanie však schválila až Rada FPU. Členstvo v odborných komisiách trvá 2 roky a je nezastupiteľné. Pred hodnotením každej žiadosti je každá členka a každý člen komisie konfrontovaný a konfrontovaná s konfliktom záujmov, pričom člen alebo členka v konflikte (napr. v tomto prípade aj spisovateľ alebo spisovateľka) vypadáva z možnosti losovania zloženia konkrétnej komisie. Do zloženia môže zasiahnuť aj Rada FPU v prípade posledných dvoch miest. Následne prebieha individuálne hodnotenie žiadostí na základe bodovacieho systému v súlade s verejne dostupnými kritériami hodnotenia, pri podpore kníh na základe ukážok. Na zasadnutí komisie členovia a členky prediskutujú každú jednu žiadosť a pridelené body jednotlivcov sa na základe rozhovorov a argumentov jednotlivých členov a členiek korigujú. Komisia následne dáva odporúčanie o podporení alebo nepodporení žiadosti. Odporúčanie komisií je záväzné a riaditeľ FPU ho len potvrdzuje. Tak to fungovalo doteraz.
Po novom konečné rozhodnutie o výške dotácie bude mať už len Rada FPU, a teda o kľúčovú kompetenciu navyše. Návrh mení postavenie odborných komisií, ktoré sa majú stať iba poradným orgánom rady a oberá ich tak o legitimitu, keďže ich odborné stanovisko nemusí byť pri finálnom rozhodnutí vôbec rešpektované. Navyše, pozmeňovací návrh dáva rade kompetenciu svojvoľne menovať a rušiť odborné komisie. Rada FPU má aktuálne 9 členov, napr. súčasná je v zložení Dušan Buran (predseda), Alžbeta Lukáčová (podpredsedníčka), Irina Čierniková, Katarína Kövesdi Cvečková, Anna Miklovičová, Igor Piačka, Marta Součková a Rastislav Steranka.
„Návrh počíta s navýšením počtu členov rady fondu z 9 na 13, pričom 8 členov má byť menovaných priamo ministrom/ministerkou kultúry bez návrhu od odbornej verejnosti. Narúša sa tak súčasné nastavenie, kedy je väčšina menovaná na základe návrhu odbornej obce. Naopak, návrh môže dostať fond do priamej podriadenosti MK SR a ohroziť jeho verejnoprávny charakter," uvádza vo svojom stanovisku Fond na podporu umenia.
Ani jeden člen či členka z vyššie menovaných komisií či rady nie je podpísaný/á pod Výzvu za pluralitu názorov – na podporu iniciatívy MK SR novelizovať zákon o FPU.
Úspešnosť a neúspešnosť „Michelkovho” vydavateľstva
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov (VSSS) vo výzvach na rok 2024 žiadalo od FPU dotáciu na vydanie desiatich publikácií v sume 33 330 eur. Odborná komisia žiadosti vyhovela v podpore siedmich titulov (nižšie zvýraznené) v sume 21 500 eur:
Milan Zelinka – Návraty v treťom veku (zbierka esejí)
Alexander Halvoník – Premeny III (zbierka esejí)
Dalimír Stano – Skutky (zbierka básní)
Stanislav Kalavský – ROMA N AMUR (román)
Etela Farkašová – Jesenná záhrada naspamäť (výber z esejí a poviedok)
Viera Švenková – Známe miesta, známe tváre (zbierka poviedok)
Iva Vranská Rojková: Mlčanie a iné zločiny (zbierka básní)
Ján Mičko: Pozvanie do priestoru (zbierka esejí)
Marián Škotka: Šepot života (zbierka poviedok)
František Juriga – Kapor na udici (zbierka poviedok)
V roku 2022 VSSS žiadalo FPU o dotáciu na vydanie osemnástich titulov v sume 51 170 eur, odborná komisia sa rozhodla podporiť päť z nich (nižšie zvýraznené) v sume 15 000 eur:
Jaroslav Klus: Myšlienkové oddelenie – román
Lukáš Perný: Parfém – zbierka esejistických poviedok
Etela Farkašová: Priestory (detstva, stávania sa) – reflexívna umelecká próza
Róbert Hakala: Tichučko s tebou – zbierka poézie
Ireney Baláž: Oheň v dlani – zbierka poézie
Michal Chuda: Stigmy lásky – zborník poézie
Belo Kapolka: Mesiac nad Prostredným hrotom – próza
Miroslav Musil: Štefánik, Mon Amour – próza
Mária Bátorova: Úsilia v temnote – zbierka poézie
Dalimír Stano: Blaho – próza
František Ruščák: V množine – zbierka poézie
Hana Košková: Rozhovor s mlčaním – próza
Iva Vranská Rojková: Z hĺbky plytčiny – zbierka poézie
Dalimír Hajko: Stopy v duši – próza
Jozef Špaček: V pavučinách – próza
Ingrid Lukáčová: Slovo dýcha – zbierka poézie
Milan Zelinka: Slzy bieleho úhora – próza
Viera Švenková Ošiaľ – zbierka esejistických poviedok
V roku 2021 VSSS žiadalo FPU dotácie na 14 titulov v sume 40 320 eur, z edičného plánu odborná komisia rozhodla podporiť len dva tituly, a to Etely Farkašovej a Milana Zelinku v sume 6 170 eur:
Etela Farkašová: O tichu, pomalosti a iných hodnotách
Jaroslav Klus: Lapidárium
Ľuboš Jurík: Sami na toto svete
Milan Zelinka: Priesak zrážkových vôd
Marta Hlušíková: Žena našívajúca záplaty
Viera Švenková: Dámska volenka
Iva Vranská Rojková: Odtlačky tmy a svitania
Hana Košková: Oleg na grile
Andrej Ferko: Smiechová kultúra
Jana Šimulčíková: Skôr než odídeš
Ján Fekete: Apolkine dve kalvárie
Martin Vlado a Ján Mičko: 6:6
Sona Ferencová: Sen ti odpovie
Alena Kanasova: Kvap-kvap – Nemôžem dýchať?
V roku 2020 sa VSSS na FPU darilo lepšie, žiadalo podporiť vydanie 12 kníh v sume 31 410 eur, komisia súhlasila s deviatimi titulmi (nižšie zvýraznené) s pridelenom dotáciou 22 000 eur:
Etela Farkašová: Záchrana sveta podľa G
Jaroslav Klus: Sólista
Helena Dvořáková: Zvonenie
Ján Fekete: Apolkin – Balada o Polárii
Martin Chudík: Za tajomstvom očí
Iva Vranská Rojková: Z hĺbky plytčiny
Jana Štefánia Kuzmová: V mesačnom oratóriu
Martin Vlado: Záznam
Alexander Halvoník: Generácie
Stanislav Háber: Mäkké G
Viera Švenková: V lesnom tichu
Ján Mičko: Asébia
FPU samostatne napr. podporilo aj knihu Etely Farkašovej Hodiny lietania.
Porovnania s Anasoft literou
Anasoft litera je výročná slovenská literárna cena za pôvodnú prózu, má vlastnú päťčlennú porotu, ktorá hodnotí umelecko-estetické kvality už vydaných titulov. Odbornú porotu nominuje organizátor, komisia FPU je navrhnutá nomináciami kultúrnej obce a pre predmetné výzvy sa losuje, pričom sa dbá na konflikt záujmov.
Komisie FPU podporili viacero titulov (ešte pred vydaním), ktoré boli následne nominované na cenu Anasoft litera, napr. z aktuálnej desiatky to sú Storočie, Deti v daždi, Modrosleposť (cez ed. plán Vydavateľstva SLOVART), Siroty (cez ed. plán vyd. TATRAN), aj prózu Miroslavy Kuľkovej Hotel Balkán (pod názvom Vrany Sarajeva), ale stalo sa aj napr., že knihy Juraja Kováčika V panoramatickom kine alebo Bod zlomu podporené komisiami neboli kvôli 'nízkej umeleckej kvalite’, a aj tak sa po vydaní ocitli v nominácii na Anasoft literu. Samozrejme, nie všetky podporené knihy komisiami FPU sú v desiatkach Anasoft litery a naopak, žiadatelia a žiadateľky však úspechy autorov alebo autoriek v tejto cene v žiadostiach uvádzajú.
Pri žiadostiach o štipendiá nominácia v Anasoft litere automaticky nepomáha žiadateľom a žiadateľkám pri kategorizovaní daných výziev. Autori a autorky, ktorých debutová kniha, prípadne dve knihy boli v desiatke Anasoft litera (prípad Jany Micenkovej), sú stále v kategórii B. O zaradení do kategórie totiž rozhoduje kvantita vydaných diel.
Najúspešnejšia autorka, ktorú vydáva VSSS a jej knihy podporuje FPU, je trikrát nominovaná Etela Farkašová, v roku 2018 sa stala aj laureátkou ceny Anasoft litera za knihu Scenár. Druhou úspešnou autorkou Anasoft litery vydávanou VSSS je Zuzana Cigánová, ktorá bola tiež nominovaná trikrát. Komisie FPU podporili každú Farkašovej knihu, o ktorú VSSS žiadalo, takisto ako aj tituly Milana Zelinku (ten bol laureátom ceny Anasoft litera v roku 2008 za knihu Teta Anula, ktorá vyšla v Slovenskom spisovateľovi).
V oboch prípadoch, pri odbornej porote ceny Anasoft litera i pri odborných komisiách FPU, ide o hodnotenie umeleckého diela na základe literárno-estetických kritérií posudzovaných odborníkmi a odborníčkami v konkrétnych zloženiach, pričom vždy do rozhodovania takéhoto typu vstupuje osobný vkus hodnotiteľov a hodnotiteliek. Tak, ako je vždy desiatka diskutovanou témou v literárnej obci, tak aj podporené a nepodporené žiadosti vydávaných titulov FPU.
FPU má obmedzený rozpočet na vysoké množstvo žiadostí, komisie sa musia rozhodnúť teda primárne podľa kvality predkladaných projektov. Riešením uspokojenia oboch skupín by bolo len navýšenie finančných prostriedkov, aby sa vydávalo čo najviac.
Je to naozaj len o knihách?
Vo výzve Spolku slovenských spisovateľov, ktorá podporuje predkladanú novelu zákona (530 signatárov) sa odvoláva na „pluralitu názorov". Signatári a signatárky teda nemajú rovnaký názor na kvalitu umeleckej literatúry ako odborné komisie FPU, a teda ani napr. ako poroty ceny Anasoft litera, na čo, samozrejme, majú právo.
Vo zverejnenej výzve spolku sa však explicitne udávajú aj príklady nepodpory časopisov Literárny týždenník a Dotyky.
Od roku 2016 do roku 2022 Literárny týždenník dostával od FPU podporu, v roku 2016 získal plne žiadanú sumu, a to 65 000 eur, v rokoch 2017 a 2018 55 000 eur, v roku 2019 to bolo 60 000, v rokoch 2020 a 2021 získali 43 a 40 000 eur, a od roku 2022 štyrikrát za sebou 0 eur: „odborná komisia odporúča žiadosť nepodporiť, keďže časopis v porovnaní s ostatnými periodikami po obsahovej a vizuálnej stránke nespĺňa aktuálne kvalitatívne kritériá. Predovšetkým ide o prínos a relevanciu pre slovenský umelecký kontext, nízku kvalitu publicistiky a recenzistiky. Grafické spracovanie výrazne zaostáva za súčasnými štandardmi. Komisia odporúča špecifikovať cieľovú skupinu a orientovať sa najmä na ňu. Komisia odporúča opätovne sa uchádzať o podporu po zásadnom prehodnotení koncepcie a realizačného tímu projektu."
Minulý rok SSS oslavoval 100. výročie založenia, FPU žiadal na projekt 100. výročie založenia Spolku slovenských spisovateľov pod gesciou predsedu Národnej rady SR 37 520 eur: „odborná komisia odporučala žiadosť nepodporiť vzhľadom na nedostatočne špecifikovaný projekt: nie je dostatočne rozpracovaná dramaturgia projektu, absentujú konkrétne informácie k účinkujúcim v rámci projektu, redakčnej rade, garantoch. Rovnako je aj nedostatočne špecifikovaný rozpočet projektu vzhľadom k realizovaným aktivitám."
Zdalo by sa, že tak ako je rozdelená slovenská spoločnosť, je rozdelená aj kultúrna obec, ale...
Počas úradníckej vlády, keď rezort kultúry viedla Silvia Hroncová, sa zdalo, že kultúrna obec je spokojná, napokon aj v ankete Denníka N o kultúrnej udalosti roka, zvíťazili odpovede, že Ministerstvo kultúry viedla kultúrna ministerka.
V roku 2023 sa konali parlamentné voľby, štatutár Vydavateľstva Spolku slovenských vydavateľov, s. r. o., Roman Michelko kandidoval za stranu SNS a s 25 872 preferenčných hlasmi sa z 15 miesta kandidátky SNS prekrúžkoval medzi 10 zvolených poslancov. SNS sa stala koaličnou stranou, Ministerstvo kultúry prešlo pod gesciu SNS, ministerkou sa stala Martina Šimkovičová a on sa stal predsedom Výboru pre kultúru a médiá. Roman Michelko však zastupuje aj časť kultúrnej obce, ktorá sa nestotožňuje s vyšie menovanými faktami a hlavne s tým, ako je tá časť obce vnímaná a podporovaná.
Výbor 16. apríla schválil pozmeňovací návrh o Fonde na podporu umenia. Ten 17. apríla zverejnil detailné stanovisko, ktoré upozorňuje na problémy s tým súvisiace – od oslabenia kompetencií odborných komisií, cez dopad na rozpočet a zmenu interných predpisov. Stanovisko obsahuje aj návrhy na úpravy zákona zo strany fondu.
Fond na podporu umenia funguje tak ako je teraz nastavený dobre, sám priznáva nedostatky, na ktorých by potreboval pracovať. Ani odborná obec nie je niekedy spokojná s výsledkom podporenia alebo nepodporenia žiadostí, napr. prípad Blaha Uhlára (prečítajte a vypočujte si viac na plan.art).
Zdalo by sa, že tak ako je rozdelená slovenská spoločnosť, je rozdelená aj kultúrna obec. Ale nie je to tak. Historické spojenie kultúrnych organizácií a jednotlivcov do platformy Otvorená Kultúra! (ktorej súčasťou je aj Anasoft litera), dokazuje iné kvantitatívne rozloženie vnímania hodnôt v kultúre a umení v slovenskej kultúrnej obci. Náš politický systém a aktuálne koaličné dohody však umožnili, že vedenie rezortu kultúry má teraz tá 'druhá' skupina, ktorá ale mala dlhodobo pocit krivdy, s čím súvisia najmä aktuálne zásahy do fungovania FPU v podobe predkladanej novely zákona. V ich optike ide o spravodlivosť, v našej o katastrofu. (Personálne zmeny vo vedení inštitúcií spadajúce nielen pod MK SR, ale pod všetky ministerstvá v gescii SNS, nie sú však o nespravodlivosti či rovnováhe, ale o arogantnom a autokratívnom posúvaní funkcií straníckym kolegom, známym či susedom, bez ohľadu na odbornosť a skúsenosti).
(Otvorenú výzvu na odstúpenie ministerky Martiny Šimkovičovej podpísalo 189 382 ľudí – Výzvu za pluralitu názorov pre podporu zákona o FPU 530 ľudí)
Obe skupiny tejto spoločnej kultúrnej obce nie sú čiernobiele a len teraz, v súčasnej dobe sformovania a spájania do implicitných kultúrno-hodnotových strán barikád, sa len zdajú, že sú „len" dve. Tá prvá skupina, je však početnejšia a ukazuje sa, že jej sila je v zorganizovaní sa, aktivite a súdržnosti. Ide o historický moment... Tá druhá má však aktuálne moc.
Všetky sú ale súčasťou slovenskej kultúry, všetky si zaslúžia akýsi rešpekt, teda skôr toleranciu. Môžeme s nimi nesúhlasiť, môžeme ich nečítať a dvíhať nad ich dielami obočie (tak ako oni nad našimi), nemusíme byť ich publikom, ale žijeme v spoločnej krajine, ktorá tak či tak kultúre a umeniu nepraje, nie je v jej pláne A a ani B, ale až v pláne F (a až teraz si uvedomujeme, aký to bol dobrý plán, ten Fond na podporu umenia). Namiesto pozmeňovacieho návrhu by sa mala súčasná vláda zaoberať skôr navýšením finančnýchh prostriedkov, ktoré si fond už toľké roky zaslúži, aby nemusel len dôstojne fungovať, ale aby bol schopný upraviť systémové nedokonalosti a aby mohli byť podporené aj ďalšie projekty a knihy. A tak by mohli byť spokojnejšiie zatiaľ teda ,dajme-tomu, dva tábory, keďže oba majú svoje cieľové skupiny.
